Odborník radí, ako sa naučiť čokoľvek za polovičný čas. Najpoužívanejšie metódy sú neúčinné

Giles McMullen-Klein, známy ako „Python Programmer“ na YouTube, otvorene priznáva, že jeho školské roky boli skôr trápením než rozvojom.

„Moji učitelia ma nikdy nenaučili, ako sa učiť. Snažili sa ma naučiť predmety – a väčšinou zle – a mnohí študenti, vrátane mňa, na to doplatili,“ vraví vo svojom videu, ktoré sa medzi divákmi stalo virálnym.

Už ako študent fyziky dosiahol Giles vynikajúce výsledky a neskôr pokračoval vo výskume na Oxfordskej univerzite. No až po rokoch pochopil, že jeho úspech nestál len na prirodzenom talente, ale aj na technikách, ktoré dnes považuje za revolučné. Ich pôvod? Vedecký výskum.

Giles hneď v úvode vysvetľuje, že takmer všetky techniky, ktoré vo videu predstaví, majú oporu vo vedeckom výskume. Výnimku tvoria jeho osobné postrehy o školách a učiteľoch, ktoré vychádzajú z vlastnej skúsenosti.

Rereading a zvýrazňovanie sú len ilúzie

Hneď na začiatku búra mýty o najrozšírenejších, no málo účinných stratégiách. Prvým zlozvykom je opätovné čítanie – takzvaný „rereading“. Giles uvádza, že štúdie opakovane dokázali, že študenti, ktorí čítali text dvakrát, si ho nezapamätali lepšie než tí, ktorí ho prešli len raz.

„Trvá to dvakrát tak dlho a neprináša to lepší výsledok. No má to jednu zákernú vlastnosť – vytvára to ilúziu známosti, ktorá ťa presvedčí, že si sa niečo naučil. Ale nie, nenaučil.“

Podobne zavádzajúce je pasívne zvýrazňovanie textu a prepisovanie poznámok bez aktívneho spracovania informácií. „Len prepisovať informácie z tabule alebo z knihy ti v skutočnosti nijako nepomôže. Efektívne učenie je náročné. Vyžaduje si kognitívne úsilie. Ak máš pri učení pocit, že je to ľahké, pravdepodobne sa vôbec neučíš.“

Giles pripomína známu Bloomovu taxonómiu – pyramídu, ktorá rozdeľuje poznanie na šesť úrovní. Spodná časť predstavuje základné učenie – zapamätanie, pochopenie, aplikáciu. Horné tri – analýzu, hodnotenie a tvorbu – predstavujú hlboké porozumenie a majstrovstvo. „Skutočné učenie sa deje až v tej vyššej časti. A techniky, ktoré ti ukážem, ťa tam dostanú.“

Najúčinnejšia metóda

Prvou a podľa Gilesa najefektívnejšou metódou je tzv. retrieval practice – teda aktívne vybavovanie si naučeného z pamäti. „Áno, je to ťažšie ako opätovné čítanie. Mozog sa musí poriadne namáhať, no práve tá námaha je znakom skutočného učenia,“ vysvetľuje. Odporúča jednoduchý postup: po prečítaní textu si zatvor knihu, nastav si časovač na päť minút a zapisuj si všetko, čo si pamätáš. „Nepodvádzaj. Nepozeraj do textu. Snaž sa spájať nové informácie s tým, čo už vieš, a formuluj ich vlastnými slovami.“

Po piatich minútach si môžeš opäť otvoriť text a porovnať, čo si mal správne a čo ti uniklo. A práve v tomto bode môže byť opätovné čítanie užitočné – ale len ako spätná kontrola, nie ako hlavný nástroj.

Elaboration – vysvetľuj, pýtaj sa, hľadaj súvislosti

Druhou metódou je elaborácia. Spočíva v tom, že si nové informácie nahlas vysvetľuješ a zároveň si kladieš otázky typu „Prečo je to tak?“ alebo „Ako to súvisí s niečím, čo už poznám?“ Giles dáva príklad zo štruktúry atómu: „Vysvetli si, že jadro obsahuje kladne nabité protóny a neutrálne neutróny, okolo ktorých obiehajú záporné elektróny. A potom sa pýtaj – ak sú protóny nabité rovnako, prečo sa navzájom neodpudzujú?“

Práve táto technika vedie k hlbšiemu pochopeniu, pretože človek si nielen ukladá nové informácie, ale ich aktívne prepája a spochybňuje. Giles ju prirovnáva k Feynmanovej metóde – jednoduchej, ale nesmierne účinnej forme učenia.

Interleaving – miešaj témy a uč sa v kontexte

Ďalšou silnou technikou je interleaving – teda striedanie rôznych tém počas štúdia. Giles vysvetľuje, že namiesto toho, aby si sa učil matematiku blokovo (napríklad najprv derivácie, potom integrály a potom vektory), je lepšie tieto témy miešať. „Pretože keď nevieš, čo bude nasledovať, tvoj mozog sa musí naučiť identifikovať problém a rozhodnúť, ako ho riešiť.“

Týmto spôsobom sa učíš nielen obsah, ale aj rozpoznávanie typov problémov – čo je mimoriadne užitočné najmä pri písomkách alebo v reálnom živote, kde problémy neprichádzajú v predvídateľnom poradí.

Konkrétne príklady a dvojité kódovanie

„Neučíme sa dobre z abstraktných vecí,“ tvrdí Giles a pripomína Newtonove zákony ako príklad. Ich znenie síce môžeš poznať, ale pochopíš ich až vtedy, keď si ich vieš predstaviť v konkrétnej situácii. „Keď hodíš tehlu na nohu, bolí to. Ale ak ju len položíš, nie. To je zmena hybnosti. Newtonov druhý zákon.“

Poslednou z techník, ktoré odporúča, je tzv. dual coding – kombinovanie slov a obrázkov. „Ak si predstavíš štruktúru atómu a zároveň ju vidíš nakreslenú, porozumieš jej rýchlejšie. To isté platí pre dejiny – vizuálne časové osi fungujú lepšie ako len dátumy.“

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy